Čo hovorí monitorovací tím Oko Medveďa na tému Medvedí údel? Spýtali sme sa Tomáša Šmátralu- predsedu spolku Prales Deťom

Akým aktivitám sa venujete v rámci monitorovacieho programu Oko Medveďa?

Náš tím má za úlohu monitorovať výskyt a migráciu veľkých šeliem, ako je medveď, vlk alebo rys v oblasti Kremnických vrchov a Nízkych Tatier na rozlohe približne 1000 km2. Taktiež pomáhame Štátnej ochrane prírody v teréne získavať genetický materiál (trus, srsť ) medveďa hnedého na presnejšie určenie ich počtov, migrácie alebo stravovacích návykov. Okrem toho sa aktívne venujeme problematike ilegálneho prikrmovania zveri v lese poľovníkmi, ktoré dnes už preukázateľne spôsobuje synantropiu (zvykanie si na ľudí) medveďov.

Oko medveda
S akou hrozbou sa najčastejšie stretávate?

V lese nepociťujeme žiadnu hrozbu, čo sa týka slovenských šeliem. Za 3 roky nášho monitorovania a častého pobytu v lese, sme mali len výnimočne možnosť vidieť a stretnúť medveďa. Tieto stretnutia sú pre nás vždy cenné a vzácne. Len pre predstavu – za rok 2020 náš tím strávil v teréne až 80 dní. Paradoxne jediná hrozba prichádza v podobe človeka, kedy pri stretoch s poľovníkmi často počúvame reči o zablúdenej guľke a podobne. Členovia nášho tímu už obdržali aj pár anonymných telefonátov a správ o tom, aby sa starali o svoje veci a nepchali nos tam, kam nemajú (slušne povedané).

Je medveď hnedý predátor? Útočí na človeka prirodzene?

Medveď hnedý neloví až tak často, ako si ľudia myslia. Až 80% jeho potravy tvorí rastlinná zložka, rôzne lesné plody, korienky, bukvice, žalude ale aj množstvo hmyzu. Je o nich známe, že majú v obľube najmä zdochliny. Len málokedy sa mu podarí uloviť jeleňa alebo srnu, a to iba v prípade, ak sa jedná o mladého, chorého alebo už starého jedinca. Tých pár útokov na človeka, ktoré sa ročne dejú, nemajú nikdy predačný charakter, ale vždy obranný. Inými slovami, človek nie je na medveďom jedálničku, a preto ho za normálnych okolností nemá dôvod napadnúť. K útoku na človeka dochádza len vo výnimočných prípadoch, keď sa napríklad človek dostane veľmi blízko k mláďatám medvedice, a tá vás vyhodnotí ako hrozbu. Ďalšia zriedkavá situácia nastáva, keď medveď o vás v lese nevie a dostanete sa k nemu príliš blízko, čo ho môže prekvapiť a vyprovokovať k útoku. Preto, ak nechcete medveďa v lese stretnúť, vždy dajte o sebe vedieť zvukmi, najmä pri vstupe do hustejších porastov (mladiny). Zaujímavý je aj fakt, že veľa medvedích útokov vyprovokuje práve pes, či už poľovnícky alebo civilný, ktorý vyvolá konflikt, a potom sa uteká schovať k pánovi a priláka k nemu vystresovaného medveďa.

Prečo sa približuje medveď k obydliam?

Približovanie medveďov do intravilánu obcí môže mať viacero dôvodov. Slabšie a mladšie samce sa takýmto spôsobom môžu vyhýbať starším, dominantnejším samcom, ktorých by mohli stretnúť v lese a mohlo by to pre nich skončiť aj smrťou. Druhým prípadom môže byť aj to, keď sa samica, ktorá vodí so sebou svoje mláďatá, takýmto spôsobom vyhýba medvedím samcom, u ktorých je známe, že zabíjajú mláďatá od konkurenčného medveďa, aby sa tak mala samica opäť dôvod páriť. A tým tak zvyšujú svoju šancu na rozmnožovanie. Tretím a podľa mňa najčastejším dôvodom návštevy medveďa v dedinách sú zle alebo vôbec nezabezpečené kontajnery s odpadkami, ktoré lákajú medvede takpovediac na obed. Tieto šelmy majú 2100x lepší čuch ako človek, preto sa nemôžeme čudovať, že ich vôňa ľudskej potravy láka. S tým veľmi súvisí aj zvykanie medveďov na ľudskú potravu pod poľovníckymi posedmi, kedy si spájajú ľudský pach a zvuk auta s kŕmením. Strácajú tak aj plachosť pred ľuďmi. Posedy sa často nachádzajú v tesnej blízkosti obcí, odkiaľ je to už len na skok k najbližšiemu poľu a následne ku kontajnerom. Pritom prestať úplne prikrmovať a učiť medvede na ľudskú potravu by bolo najlacnejšie a úplne najjednoduchšie realizovateľné opatrenie. Treba však chcieť vidieť javy a fakty v súvislostiach…..

Stretávate sa s prikrmovaním zveri poľovníkmi?

Ako som už spomenul, náš tím má za úlohu aj monitorovanie poľovníckych zariadení, chát a posedov. Veľmi často, až pravidelne nachádzame neprimerané až nelegálne kopy krmiva. Jednak zisťujeme, že sa zver zakrmuje aj mimo povoleného obdobia (stav núdze), ale oveľa väčším problémom je to, čím sa zver kŕmi. Často pod posedmi nachádzame napríklad kopy kuracích krídel, pokazený syr, majonézu, rôzne druhy pečiva, koláčov, tropické ovocie ako banány, mandarinky, pomaranče. Je to veľmi nezodpovedné a sebecké správanie poľovníkov a môže sa to diať len preto, že nad nimi neexistuje skoro žiadna funkčná kontrola. Zjednodušene povedané, dnes to funguje tak, že kontrolujú sami seba. Za zamyslenie stopercentne vyvstáva aj otázka, koho takto lákajú a učia chodiť pod posedy na kuracie a iné mäso, keď lov vlka a medveďa je v súčasnosti zakázaný? Len pripomeniem, že ročne sa odhaduje až 100 upytliačených medveďov a približne 40 vlkov. Kto má kľúče od všetkých rámp, povolené vstupy autom do revírov, k dispozícii zbrane a nočné videnia, poznatky o tom, kedy a kde sa šelmy vyskytujú ? Kde sa nachádzajú všetky posedy a krmeliská? Bez auta si medveďa z lesa neodveziete…


Odpadky, turisti a obyvatelia. Čo je najväčším problémom a kto je ohrozený?

Samozrejme, čím viac potravín sa bude do odpadkových nádob vyhadzovať, tým je väčšia šanca na prilákanie medveďa ku kontajnerom. Od turistov v lokalitách s výskytom medveďa by bolo veľmi zodpovedné, keby si po skončení turistiky odniesli svoje zostatky jedla aj s jeho obalmi so sebou domov a nehádzali ich do smetných nádob v dedine pod lesom, kde by mohli potencionálne prilákať medveďa. O tom, aby obaly z jedla nevyhadzovali priamo v lese, nemusíme dúfam ani hovoriť.

Mali by sa medvede regulovať? Sú medvede premnožené? Môžu sa premnožiť?

U medveďa ako u vrcholového predátora funguje autoregulačný mechanizmus. V praxi to znamená, že samce zabíjajú mláďatá konkurenčných medveďov, aby tak prinútili samicu opäť páriť sa. Niekedy sa stane, že zabijú aj samicu, ktorá svoje mláďatá bráni. Tak isto sa stáva, že dominantnejší samec zabije pri strete slabšieho a mladšieho medveďa. U vrcholových predátorov sa teda nedá hovoriť o premnožení. Príroda sama zariadila, aby sa premnožiť nemohli a nenarušili tak rovnováhu ekosystému. Je ich toľko, koľko sa v krajine uživí. Otázka teda neznie, koľko je na Slovensku medveďov, ale koľko ich tu máme problémových. Až u týchto ťažko synantropných medveďov, kde nepomohlo už ani viacnásobné plašenie zvukom,svetlom a ani medvedím sprejom (teda bolesťou), je treba pristúpiť k eutanázii. Regulovať náhodne populáciu medveďa by problém s kontajnerovými jedincami vôbec nevyriešilo.

Aká je vízia monitorovacieho programu Oko medveďa do budúcnosti?

Prioritou nášho tímu je dokončiť monitoring Kremnických vrchov do konca roku 2021 a odovzdať Štátnej ochrane prírody čo najpresnejšie výsledky a štatistiky o výskyte a migrácii veľkých šeliem v tejto oblasti. Nedávno sme boli oslovení a dostali sme za úlohu rozsiahle zmonitorovanie susediacich Štiavnických vrchov do konca roku 2022. Výskum sa bude týkať opäť medveďa a vlka, no pomôžeme aj s mapovaním rysa. Pôjde o monitoring za pomoci množstva fotopascí v teréne, ale aj o dokumentovanie pobytových znakov ako je trus, srsť alebo stopy týchto šeliem. Posledné týždne sme mali možnosť zúčastniť sa aj na priamych zásahoch medvedieho tímu Štátnej ochrany prírody, kde sme pomáhali pri plašení problémových jedincov v obciach a dokumentovali priebeh akcií. Keďže máme veľké skúsenosti a znalosti o medveďoch, chceli by sme túto spoluprácu ešte viac prehĺbiť a byť medvediemu tímu čo najviac k dispozícii. O možnosti spolupráce aktuálne jednáme so šéfom zásahového tímu Medveďa – Jaroslavom Slašťanom.

Tomáš Šmátrala-predseda spolku Prales Deťom

Viac o Prales deťom sa môžete dozvedieť tu!