Už aj vrabce na streche čvirikajú, že chcú, aby bola zelená!
Trend ekologických striech navždy zmenil spôsob, akým sa pozeráme na architektúru. Strechy sa môžu premeniť na park, komunitnú záhradu alebo na zelenú plochu, ktorá vyžaduje iba minimálnu údržbu. Sú skvelým priestorom pre prácu aj oddych – a pre naše životné prostredie. „Ak nechceme, aby ďalšie generácie žili vo svete, kde sú bežné záplavy a prudké výkyvy počasia, zelené strechy sú jedným z krokov, ktorým by sme sa mali aktívne venovať,” hovorí Branislav Siklienka, prezident Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. Čo všetko zelené strechy dokážu?

Dýchajte zhlboka

Keď sa idete prejsť na čerstvý vzduch, dúfate, že bude naozaj čerstvý. V mnohých oblastiach sa však nadýchate aj poriadnej dávky prachu a rôznych chemikálií. Do vzduchu sa dostávajú z dopravy, priemyselnej výroby, spaľovní a ďalších aktivít, ktorých sa ľudstvo tak skoro nevzdá.

Vďaka zeleným strechám môže byť vzduch čistejší. Asi si pamätáte zo školských lavíc, že rastliny vyrábajú kyslík a viažu oxid uhličitý. Jeden meter štvorcový zelenej strechy dokáže ročne znížiť koncentráciu CO2 až o 5 kg. Ale dokážu toho viac. Vedia zachytiť aj poletujúce častice ako peľ, rôzne nečistoty a prach. „Vegetačné strechy dokážu zredukovať prašnosť až o o 0,2 kg/m2 ročne,” dopĺňa Siklienka. Dokonca na seba môžu naviazať oxidy síry, dusíka a ťažké kovy ako olovo, kadmium, meď a zinok. Navyše udržujú vlhkosť, ktorá pomáha znižovať celkové znečistenie vzduchu.

Teplo, teplejšie, horúco!

Aj toto leto sa v mestách poriadne zapotíme. Kedysi mierne letá dnes bežne dosahujú tropické teploty a intenzívna výstavba aj rušenie zelených plôch nám všetkým vybavila celosezónnu permanentku do sauny.

Asfalt, betón a ďalšie stavebné materiály sálajú teplo do prostredia. Rastliny ho pohlcujú. Preto má ulica so stromami výrazne nižšiu teplotu. Naše mestá však ovládli autá a na zeleň už nie je miesto. Vznikajú tak tepelné ostrovy – oblasti, ktoré sa prehrievajú viac, ako okolité prostredie. Aj tento scenár dokážu zelené strechy zmierniť a teplotu vzduchu znížiť. Odrážajú slnečné žiarenie a vyparujú vodu z pôdy, čím ochladzujú vzduch.  „Rozdiel v povrchovej teplote klasickej a zelenej strechy môže byť v zime 25 stupňov, v lete až 50 stupňov. Prostredie dokáže zelená strecha ochladiť až o 3 stupne. Zároveň zelená strecha izoluje aj samotnú budovu. Teplotu v budove dokáže znížiť až o 4 stupne,“ vysvetľuje Siklienka. Okrem vyššieho komfortu tak môžu zelené strechy znížiť náklady na klimatizáciu budov.

Prší, prší, len sa leje

Keď naprší a neuschne, je zle. Po dlhších obdobiach sucha môžu prísť prívalové dažde, na ktoré mestá nie sú projektované a voda zaplaví ulice. Výkyvy počasia sa objavujú častejšie ako v minulosti a hlavná prevencia je vysadenie zelene.
Ak sa na ulicu jednoducho nezmestí, opäť nás môžu zachrániť zelené strechy. Tie dokážu efektívne znížiť riziko povodní, zaťaženia kanalizačných systémov aj množstvo škôd, ktoré môžu silné dažde spôsobiť. Dažďovú vodu totiž absorbuje pôda na strechách, ako vysvetľuje Siklienka: „Zelené strechy môžu zadržať 30 – 90 % zrážok, čo pomáha k zachovaniu malého vodného cyklu v oblasti. Navyše rastliny zachytávajú toxíny a nečistoty, čím čistia vodu.”

Pestrý život

Zelené strechy menia čisto funkčný priestor na zónu plnú života. „Kamene, staré drevo, vodné prvky, kríky, stromy a kvety – to všetko sa stáva domovom pre vtáky, motýle, včely a iný hmyz, ktoré prispievajú k opeľovaniu rastlín,” vysvetľuje Siklienka.

V mestskom prostredí sa strechy stávajú zelenými oázami, ktoré zvyšujú biodiverzitu a poskytujú útočisko pre hmyz, vtáky a iné zvieratá. Aj v betónovej džungli im umožňujú oddýchnuť si, nájsť si potravu alebo úkryt. V záhradách často nájdete aj hmyzie hotely alebo včelie úle.

Zelená nám robí dobre

Popri týchto benefitoch zelených striech je tu ešte jeden. Najviditeľnejší. Zelené strechy sú jednoducho krásne. „Vracajú do miest zeleň, o ktorú sme ich pri výstavbe ochudobnili. Každému je bližšie prostredie obklopené zeleňou, v porovnaní s pohľadom na betón, sklo a železo,”  hovorí Siklienka. Zeleň je navyše dobrá aj pre duševnú pohodu. Už pár minút, ktoré strávite obklopení prírodou znižuje hladinu stresu, zlepšuje náladu, koncentráciu aj kreativitu. 

Zelené strechy prekvitajú

Zelené strechy postupne rastú po celom svete, ale darí sa im najmä v Európe. V svetovom rebríčku zelených striech v mestách* sa na prvých 10 miestach umiestnili iba tie európske. Prvenstvo drží švajčiarsky Basel, ktorý má pri 175 000 obyvateľoch neuveriteľný milión metrov štvorcových zelených striech. To znamená, že na jedného obyvateľa pripadá 5,17 m2  zelených striech. Nemecký Stuttgart je druhý, rakúsky Linz tretí. Žiadne slovenské mesto sa v rebríčku neobjavilo. „U nás sú čísla výrazne nižšie. Odhadom je na celom Slovensku dokopy asi 300- až 400-tisíc metrov štvorcových zelených striech. Ešte máme pred sebou dlhú cestu, aby sme sa dopracovali na úroveň Nemecka alebo Švajčiarska,” hodnotí Siklienka. 

Zelené strechy sú stále populárnejšie aj populárne v Dánsku, kde obyvatelia dostávajú dotácie na ich výstavbu. V Kodani sú od roku 2010 zelené strechy povinné pri väčšine nových projektov. V Rotterdame v Holandsku sa medzi rokmi 2012 – 2017 zdvojnásobila plocha zelených striech vďaka daňovým výhodám, grantom a aktivačným projektom. V švédskom Štokholme majú povinnosť vybudovať zelené strechy na všetkých budovách vlastnené mestom. Talianske Miláno sa preslávilo dvojicu výškových budov Bosco Verticale, ktoré majú zelené nielen strechy, ale aj steny. Projekt je tvorený vyše 900 stromami, 5 000 kríkmi a 11 000 rastlinami.

Kde nájdeme zelené strechy v našom hlavnom meste?

Najznámejšia je asi strecha nákupného strediska Nivy, ktorá má aj cvičiská, miesto na grilovanie a detské ihriská. Zelenú strechu má aj SkyPark Offices, budova Westend Tower alebo napríklad hotel Lindner Gallery Central.

Zelené strechy dokážu pre naše mestá spraviť veľa. Je len na nás, aby sme ich zabudovali do našej každodennosti a stali sa novým “normálom” nielen pri novostavbách.

 

Zdroje:
* Living Roofs and Walls from policy to practice (2019) 
https://livingroofs.org/wp-content/uploads/2019/04/LONDON-LIVING-ROOFS-WALLS-REPORT-2019.pdf

Autorka textu: Soňa Podstupková