Viete, čo má spoločné ikonický Modrý kostolík s budovou Filozofickej fakulty, Manderlákom či Kolonádovým mostom v Piešťanoch? Okrem toho, že sú to naše známe dominanty, spája ich názov Pittel+Brausewetter, stavebná firma s vyše 150-ročnou históriou. Dnes buduje najmä cesty a verejné priestranstvá, no „na konte“ má aj obľúbený petržalský pumptrack, ktorý pomáha búrať predsudky o stavebnom recykláte. 

Text: Marta Rajková

Foto: Pittel+Brausewetter, OZ Pedál, Marta Rajková

Drahocenná surovina

Recyklačné zariadenia sú mi asi súdené. Na vlastné oči som videla, ako sa recykluje plast, papier, elektroodpad i polystyrén. Milujem sledovať, ako sa zo starého vytvorí nové. Pripravené na nový život v niečom inom. Dnes pridám do svojej zbierky – nie známok, ale recyklátov – ďalšiu surovinu. Stavebný materiál.

„Vpravo je betón, naľavo asfalt,“ ukazuje na kôpky podrvených stavebnín Peter Rybár, riaditeľ spoločnosti Pittel+Brausewetter s.r.o. Blížime sa k mobilnej drvičke, do ktorej bagrista práve nakladá kusy betónu. „Máte šťastie. Myslel som si, že drvičku už odviezli a proces neuvidíte.“

Vpravo podrvený asfalt, vľavo betón

Veď vravím, že recyklačné zariadenia sú mi súdené.

Vyfrézovaný alebo vybúraný betón a asfalt privezú na dvor, odseparujú od kovov a iných nežiaducich materiálov a podrvia na požadovanú veľkosť zrna. Keďže firma recykluje materiál pochádzajúci z jej vlastných stavieb, z kapacitných dôvodov sa jej neoplatí vlastniť stacionárnu drvičku. Tú však má jej materská spoločnosť vo Viedni, vďaka čomu dokáže zrecyklovať oveľa väčšie množstvá.

„V krajinách na západ od Slovenska je tento proces zaužívaný. Nenahliadajú na vybúraný materiál ako na odpad, ale ako na drahocenný zdroj nerastných surovín, ktorých je buď nedostatok alebo sú veľmi drahé. Navyše, ťažba mení ráz krajiny nielen opticky, ale narúša aj biotop,“ vysvetľuje Rybár.

Recyklát sa potom pridáva do nového asfaltu v množstve až do 40 percent. Sú dokonca projekty, ktoré firma buduje iba z recyklátu, napríklad niektoré parkoviská. Šikovné i šetrné riešenie. A predsa má recyklácia stavebnín svojich skeptikov.

Petržalský pumptrack zlomil predsudky

„Dlhé roky som sa stretával s predsudkami, že asfalt je nebezpečný odpad. Toto platilo pred 40-50 rokmi, keď sa pri výrobe asfaltu pridával do zmesi tér, čo je rakovinotvorná látka. Tér sa však nepridáva už desiatky rokov, takže ani jedna zložka nie je nebezpečným odpadom,“ spomína Rybár.

Zdroj OZ Pedal

Skepsu zažil najmä v časoch, keď sa u nás začali budovať pumptracky, teda umelo vytvorené dráhy na jazdu na bicykli, kolobežke, skateboarde či inline korčuliach.

„V prvých fázach stavby takýchto športových areálov sa realizátori stretávali s tým, že povoľovacie orgány považovali recykláty za nebezpečný odpad. Radšej preto využívali čerstvo vyťažený kameň, ktorý sa navážal zo vzdialenosti 200-300 kilometrov. To nedáva zmysel ani ekonomicky, ani z hľadiska životného prostredia.“

V druhej a tretej fáze revitalizácie petržalského PumpParku sa podarilo využiť aj recyklát. Zdroj OZ Pedal

V druhej a tretej fáze spomínaných stavieb došlo k zmene. Ako pozitívny príklad uvádza Peter Rybár voľakedajšiu zanedbanú bikrosovú dráhu, ktorú revitalizovalo OZ Pedál. Projekt dnes poznáte ako PumpPark na Haanovej ulici v Petržalke.

„Zodpovedným pracovníkom na miestnom úrade sa nám podarilo vysvetliť, že recyklát nie je nebezpečný materiál. Všetky pochybnosti sme vyvrátili certifikátmi a produktovými listmi, takže to povolili a pri realizácii projektu sa napokon použil aj asfaltový recyklát.“

Nič nie je čierno-biele

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že stavebné spoločnosti budujúce cesty a verejné priestranstvá sú „tí zlí“, ktorí betónujú naše mestá. Kvôli nim mizne zeleň a pribúdajú horúčavy. Zdanie však neraz klame. Napríklad firma Pittel+Brausewetter s.r.o. sa roky podieľa na revitalizácii bratislavských verejných priestranstiev. Spolupracovali, okrem iného, na obnovení a oživení Trnavského mýta.

„Samotné platany vysádzala záhradnícka firma, ale naša firma realizovala celú stavebnú pripravenosť. Revitalizoval sa aj podchod a východy z podchodu,“ uvádza riaditeľ firmy.

Na otázku, čo si myslí o moderných experimentoch so stavebnými materiálmi, hovorí, že pravda býva často zamlčaná. V Holandsku sa podľa jeho informácií pokúšali do asfaltu pridávať recyklát z PET fliaš. Výsledok sa však neosvedčil z viacerých hľadísk: vlastností, absorpcie, brzdnej dráhy, ani životnosti.

„My sme za experimentovanie. Naša firma má vlastné laboratórium aj v Bratislave, aj vo Viedni, kde materiály neustále testujeme a skúšame. Nesúhlasím však s tým, keď sa to robí nasilu. Nedáva to zmysel ani čo sa týka bezpečnosti, ani ekonomicky.“

Perinbaba a iné „stavebné“ príbehy

Na záver sa ešte povozíme v areáli. Tu sa to naloží, tam to ide do obaľovačky. Hentam sa kamenivo s recyklátom vysuší, nahreje a zmieša v bubne s bitúmenom. S čím prosím?

„Ak ste videli Perinbabu, iste si pamätáte scénku, keď sa macocha s dcérou topia a Zubatá sa ich pýta ,čia je to smola, čia?´ Tak tá, ľudovo povedané, smola, to sa volá bitúmen. Je to lepivá zložka, ktorá zlepí to kamenivo, piesok, vápenec. A potom už pod touto plošinou vypadáva asfalt,“ dozvedám sa.

S príbehmi však nekončíme. Ako to mnohí iste poznáte, naša práca či povolanie neraz formuje aj našu optiku v osobnom živote. Výnimkou nie je ani riaditeľ stavebnej firmy. Keď kráča po meste a vidí priestor na zlepšenie, snaží sa to kompetentným komunikovať.

„Napríklad, keď zakopnete o vytŕčajúci kameň?“ Pýtam sa a nie som ďaleko od pravdy.

„Ešte predchádzajúci primátor mal raz návštevu, nejakú pani, ktorá si na Uršulínskej ulici vylomila opätok. Vďaka tomu sa potom chodník predláždil, dokonca namiesto prefabrikátu z prírodného materiálu. Zabezpečilo sa aj lepšie odvodnenie a plocha sa povyrovnávala. Niekedy vedú k revitalizácii aj takéto úsmevné príhody alebo, nazvime to, drobné nešťastia jedného človeka, ktoré prinesú šťastie druhým,“ uzatvára Peter Rybár, riaditeľ spoločnosti Pittel+Brausewetter s.r.o., a ja sa neviem dočkať ďalšieho recyklačného zariadenia, opäť niekedy nabudúce.