Bratislavský kraj má veľké prírodné bohatstvo vo forme zásob kvalitnej podzemnej vody ako strategickej suroviny budúcnosti, ako aj vzácnych lužných, či karpatských lesov a množstva chránených území. Vysoká koncentrácia hospodárskej činnosti a dopravy v regióne však negatívne ovplyvňuje životné prostredie a kvalitu života obyvateľov. Podzemné vody bezprostredne ohrozuje chýbajúca kanalizačná sieť vo viac ako 20 obciach kraja, ako aj historické dedičstvo environmentálnych záťaží, ktorých sa na území kraja nachádza viac ako 224, z čoho 23 má vysokú prioritu.
Výsledkom dynamického rastu počtu obyvateľov za posledné viac než desaťročie je 3-násobne vyšší podiel mestského obyvateľstva ako je priemer SR, s čím súvisí aj 2. najvyššia miera produkcie komunálneho odpadu v rámci Slovenska
s iba 36 % mierou recyklácie.
„Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považujem zmenu klímy a reakciu na jej dôsledky ako sú vlny horúčav, suchá, prívalové dažde, či bleskové povodne. A to predovšetkým na intenzívne zastavaných územiach. Preto je veľmi dôležité, aby
v Bratislavskom kraji sbolo menej asfaltu
a betónu. Namiesto toho potrebujeme viac zelene a vodných prvkov,“ upozorňuje predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba.
Riešenia? Udržateľná mobilita aj budovanie zelenej infraštruktúry
Bratislavský samosprávny kraj v oblasti životného prostredia a ochrany klímy vsadil na systémový prístup. Nové projekty v kraji automaticky obsahujú prvky zelenej a modrej infraštruktúry. Týka sa to budov materských a základných škôl, úradov či zariadení sociálnych služieb. „Nepriepustné povrchy zamieňame za priepustné. Budujeme vodozádržné opatrenia, sadíme stromy, redukujeme betónové a asfaltové plochy. Nezabúdame ani na zelené strechy, či solárne panely. Zatepľujeme fasády župných budov a vymieňame okná. Prvé takéto projekty sú už hotové,“ menuje župan Juraj Droba.
Jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia v Bratislavskom kraji je automobilová doprava. Pripadá na ňu viac ako 60 % vyprodukovaných emisií v rámci dopravy. Intenzita automobilovej dopravy v kraji je v rámci Slovenska najvyššia, čo potvrdzuje fakt, že 40 % celkového znečistenia automobilovou dopravou v rámci celého Slovenska pripadá práve na Bratislavský kraj. „Toto musíme zmeniť. Naším cieľom dosiahnuť pomer verejnej osobnej dopravy a individuálnej automobilovej dopravy 50:50. Preto v spolupráci s obcami a štátom staviame záchytné parkoviská, podporujeme budovanie nových električkových tratí a tiež investície do koľajovej dopravy,“ vysvetľuje župan Juraj Droba. Župa podporuje udržateľnú mobilitu aj výstavbou cyklistických trás, ktoré pribúdajú najmä v intravilánoch obcí a miest a slúžia na dopravu do práce a do školy.
V najbližších rokoch chce Bratislavský samosprávny kraj zintenzívniť prípravu projektov zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti budov vrátane adaptačných opatrení na zmenu klímy. „Pokračujeme vo vytváraní siete environmentálnych centier. Podporíme separáciu
a recykláciu. V neposlednom rade, zvýšime tlak na štát, aby odstraňoval environmentálne záťaže ako je napríklad Vrakunská skládka,“ dodal Juraj Droba.
