Najviac energie v slovenských domácnostiach stále míňame na vykurovanie. Používanie nevhodného paliva alebo zariadenia na vykurovanie domácnosti nás stojí veľa peňazí a zároveň môže nadmerne znečisťovať životné prostredie. Nový zákon o ochrane ovzdušia preto rieši aj reguláciu zápachu a smogu z individuálneho vykurovania. Ako správne kúriť, aby sme energiu využívali efektívne a zároveň nezvyšovali emisie tuhých častíc, o tom sme sa rozprávali s odborným energetickým konzultantom a vedúcim poradenstva Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Michalom Ilovičom.

Aké základné opatrenia by sme mali urobiť, ak chceme za kúrenie platiť čo najmenej? 

Ak bývame v rodinnom dome, v prvom rade treba vykonať všetky opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré prinášajú zníženie spotreby energie pri zabezpečení tepla aj teplej vody. Delíme ich na investičné a neinvestičné. Investičné niečo stoja, ale prinášajú najväčšiu úsporu. Ide najmä o výmenu okien, dverí a celkovú obnovu rodinného domu, čo znamená zateplenie strechy, obvodových stien, podlahy, prípadne aj izolácie stropov nevykurovaných miestností, čiže napríklad pivnice zvnútra. Až keď kompletne obnovíme dom, je čas uvažovať o efektívnom zdroji tepla. Na výber je dnes množstvo zariadení, treba si však vybrať pre seba to najlepšie.

Zo zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie sú dnes najpopulárnejšie tepelné čerpadlá. Oplatia sa naozaj každému?

Tepelné čerpadlá majú svoje špecifiká
a väčšinou sa nehodia na použitie v starých neobnovených domoch, v niektorých prípadoch je tiež problematické ich použitie v kombinácii s radiátormi. Takže ak nevymieňame celú vykurovaciu sústavu v rámci rekonštrukcie, prevádzka tepelného čerpadla nemusí byť efektívna a vhodná. No keď obnovujeme dom komplexne a robíme aj izolácie podláh, už môžeme nainštalovať podlahové vykurovanie a pri ňom sa dá tepelné čerpadlo využívať efektívne. 

A čo v prípade, ak bývame v paneláku? Aké opatrenia možno urobiť, keď  stále riešime nedoplatky za vykurovanie?

Ako majiteľ bytu nemám možnosť zásadne ovplyvniť celkovú spotrebu energie bytového domu. Investičné opatrenia sa robia na bytovom dome ako celku a preto je potrebné, aby sa vlastníci bytov naozaj stretávali a vytvorili si plán obnovy bytového domu. Teda akúsi postupnosť krokov, ktorá sa začína zhodnotením aktuálneho stavu a popisuje opatrenia, ktoré je potrebné vykonať v nejakom poradí. K tým základným opäť patrí celkové zateplenie vrátane zateplenia strechy a výmena okien. Financovať ich možno buď z fondu opráv alebo s využitím nízko nákladových úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Ako majiteľ bytu môžem urobiť to, že zmením svoje správanie, aby som teplom zbytočne neplytval – to znamená vykurovať iba miestnosti, kde sa zdržiavame, ostatné stačí temperovať, vetrať nárazovo a nie dlhodobo cez vetračku. Dôležité je udržiavať aj vhodnú vlhkosť v miestnosti, ideálne
40 až 60 percent, aby suchý vzduch neznižoval náš teplotný komfort. 

Čo keď majitelia bytov zatepľovali panelák už dávno? Majú premýšľať nad tým, že to treba urobiť nanovo? Predsa len materiály aj technológie sa za posledné roky výrazne zmenili… 

Ak sa dom zateplil pred 20 rokmi, je veľmi pravdepodobné, že nevyčerpal úplný potenciál na zníženie potreby energie na vykurovanie a je možné, že aj fasáda si už vyžaduje údržbu. Keď sa vlastníci rozhodujú, že dom premaľujú alebo upravia fasádu, môžu uvažovať aj nad tým, že sa na pôvodnú izoláciu dá nová tepelná izolácia, ak tá pôvodná dobre drží, má dobrú statiku. Toto však musí posúdiť odborník, ktorý navrhne najvhodnejší spôsob zateplenia. Niekedy sa nová vrstva polystyrénu alebo minerálnej vaty dáva na pôvodnú inštaláciu, ale sú aj riešenia, keď sa pôvodná izolácia demontuje a nahrádza sa novou, s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Po komplexnej obnove bytového domu treba urobiť aj hydraulické vyváženie rozvodov tepla, aby boli teplo aj teplá voda dostupné na všetkých odberových miestach v rovnakej kvalite a množstve.
V prípade, že sú rozvody po životnosti, nasleduje ich výmena. V minulosti boli potrubia dimenzované veľkorysejšie, kým dnes stačia rúry s menším priemerom a potrubia sa tak dajú lepšie izolovať. 

V panelákoch sa mnohí snažia šetriť tak, že kúrenie jednoducho vypínajú. Využívajú tak teplo od susedov a platia výrazne menej. SIEA už dlhší čas upozorňuje, že budúci rok im to neprejde. Prečo? 

Je pravda, že keď si vypnem kúrenie, teplo mi príde do nevykúreného bytu či chcem alebo nechcem. Je to preto, že teplo sa šíri rovnomerne medzi bytmi v bytovom dome a keď je vonkajší obvodový plášť domu dokonale zaizolovaný, prejaví sa to ešte výraznejšie. Nová vyhláška o rozpočítavaní tepla zavádza mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa vyrovnávajú náklady na vykurovanie jednotlivých bytov a odstránia sa extrémy, keď jeden byt neplatil takmer nič a druhý, ktorý kúril, platil extrémne veľa. Dáva sa do pomeru najnižšia a najvyššia cena za meter štvorcový vykurovanej plochy v byte. Tento podiel najmenšej a najväčšej sadzby nemôže byť väčší ako 2,5. Keď je väčší, upraví sa základná a spotrebná zložka tak, aby bola hodnota čo najbližšia k 2,5. Pre byty, ktoré aj doteraz platili priemernú cenu za vykurovanie, sa nič nezmení, ale vyrovnajú sa extrémy. Bytový dom je totiž vykurovaný ako celok
a všetci jeho obyvatelia sa musia podieľať na týchto celkových nákladoch. 

Vráťme sa však späť k rodinným domom. Veľa ľudí v nich ešte stále kúri drevom. Čo im možno poradiť, aby kúrili efektívne?  

Vykurovanie drevom má na Slovensku veľkú tradíciu, no neznamená to, že všetci aj naozaj vedia, ako správne kúriť. Podľa prieskumu Slovenskej agentúry životného prostredia vysoké percento domácností spaľuje drevo, ktoré je ešte vlhké, a keď ho aj majú suché, nepoužívajú správne techniky zakurovania. Práve od správnych postupov sa odvíja aj celková spotreba paliva a taktiež má vplyv na emisie tuhých častíc. Tu jednoznačne radíme zabudnúť na to, čo mám naučené a pozrieť sa do návodu na použitie kotla alebo si na internete nájsť správne techniky zakurovania, či už vrchného alebo spodného horenia podľa typu kotla a začať ich používať. Treba inštalovať kotly s dostatočnou akumuláciou tepla
a nespoliehať sa iba na to, že teplo natlačím do radiátorov, ale radšej pri optimálnom horení „nabijem“ akumulačnú nádobu teplom a potom kúrim raz za dlhšie obdobie. 

Neraz ľudia v kotle na drevo spaľujú kadečo – drevené časti nábytku, odpad z domácnosti, plasty… 

To rozhodne neodporúčam. Tento rok bol prijatý nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý zavádza viaceré nástroje na obmedzenie emisií tuhých častíc, pričom sa vie, že za tieto emisie sú vo veľkej miere zodpovedné práve domácnosti, respektíve individuálne vykurovanie v rodinných domoch. Preto zákon umožňuje obci alebo mestu regulovať prevádzku malých zdrojov znečistenia v čase, keď je zlá smogová situácia, a tiež prináša kontroly, ktoré môže vykonávať oprávnená osoba priamo v domácnostiach. Tie môžu byť náhodné alebo na základe podania. Kontrolór bude môcť vstúpiť do vašej nehnuteľnosti, odoberie vzorku popola, spraví ster z komína a preverí, aké palivo spaľujete. V prípade, že domácnosť spaľuje odpad, môže jej udeliť pokutu. 

Ak sa chcete poradiť, ako doma kúriť efektívne a čo najlacnejšie, môžete sa obrátiť na konzultačné centrá ŽIŤ ENERGIOU v Bratislave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Žiline a v Košiciach. Odborné energetické poradenstvo je bezplatné a všetky adresy centier nájdete na webových stránkach zitenergiou.sk
a setrimeprenas.sk. Cenné rady môžete získať aj prostredníctvom e-mailu alebo bezplatnej telefónnej linky 0800 199 399. Projekt ŽIŤ ENERGIOU je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Michal Ilovič