Banskobystrický samosprávny kraj aj vďaka aktivitám projektu LIFE IP – Zlepšovanie kvality ovzdušia zvyšuje environmentálne povedomie žiakov a občanov kraja a prispieva k zlepšeniu ovzdušia.

 

Ako ovplyvňujeme svojimi aktivitami vzduch, ktorý dýchame? Hľadanie odpovedí na túto otázku je hlavnou náplňou vedecko-popularizačných aktivít projektu LIFE IP – Popuplair, ktoré už štvrtý rok spolu s partnermi realizuje Banskobystrický samosprávny kraj. Zhoršená kvalita životného prostredia sa týka každého rovnako. Ovzdušie, voda či letné horúčavy nepoznajú hraníc. Dôsledky zmeny klímy si uvedomujeme každým dňom.

 

Na základných a stredných školách prebiehajú environmentálne vzdelávacie programy formou zážitkových aktivít, ktoré majú za cieľ oboznámiť všetkých s dôsledkami ľudských činností. Nasleduje spoločné pátranie po riešení, kde majú žiaci priestor vyjadriť svoj postoj či navrhnúť riešenia. Diskusiou a hľadaním konsenzu sa v žiakoch buduje zdravý vzťah k ich okoliu, k zodpovednosti a aktívnemu občianstvu. 

 

Jednou zo spoločných aktivít je napríklad vysádzanie drevín vhodných pre opeľovače, ktoré sú zároveň výborným prírodným filtračným zariadením na zlepšovanie kvality ovzdušia. Stromy vysádzané spoločne so širokou verejnosťou sú zároveň výborným nástrojom zážitkového vzdelávania a osvety.

 

Dominantným zdrojom znečisťovania ovzdušia v Banskobystrickom kraji je vykurovanie domácností. Konkrétne jemné prachové častice, ktoré pochádzajú z nedokonalých spaľovacích procesov v lokálnych kúreniskách. Preto v rámci projektu kraj realizuje aj osvetu v obciach, medzi miestnymi obyvateľmi. Ide napríklad o praktické ukážky správneho štiepenia a pílenia dreva. 

 

V lokalitách, kde je lesnatosť krajiny nízka, je náročné svojpomocne si zaobstarať palivové drevo na kúrenie či varenie. Jednou z aktivít projektu sú aj demonštračné ukážky správneho orezu vybraných druhov drevín „na hlavu“. Je to jeden zo spôsobov, kedy strom žije aj niekoľko 100 rokov, no je pravidelne orezávaný a poskytuje kvalitné palivové drevo. V minulosti bol tento spôsob hospodárenia veľmi rozšírený a dnes sa opäť vracia aj v podobe agrolesníckych princípov hospodárenia.