1. Vaša firma tento rok oslavuje vyše 150 rokov od jej založenia. Čomu sa venujete? Zmenilo sa zameranie firmy od jej prvých rokov?

Tradičná rodinná firma Pittel+Brausewetter realizuje stavebnú činnosť v oblastiach cestného staviteľstva, inžinierskeho staviteľstva, pozemného staviteľstva, mostného staviteľstva, líniových stavieb, ako aj golfových ihrísk a športovísk.

Naša spoločnosť disponuje moderným výrobným vybavením. Vlastným zariadením na výrobu asfaltobetónových zmesí a firemným laboratóriom prezentuje svoju vlastnú kompetenciu a schopnosť presadiť sa. V súčasnosti produkujeme 22 druhov rôznych asfaltobetónových zmesí, ktorých receptúry sú schválené certifikačnou autoritou. Obaľovacia súprava AMMANN Global s hodinovou kapacitou 120 ton patrí k najmodernejším výrobným zariadeniam na Slovensku.

Stavebný dvor o rozlohe približne 5 hektárov s centrálnou polohou v Bratislave ponúka potrebné zázemie. Nachádza sa tu moderná administratívna budova, vlastné výrobné zariadenia, prevádzka na recykláciu stavebných materiálov, laboratórium na sledovanie kvality asfaltov, ako aj opravárenská dielňa a prevádzka vozového parku vybavená nákladnými autami a mechanizmami.

Naďalej sa snažíme pokračovať v započatej tradícii, presadzovať sa hlavne kvalitou, osobným prístupom a dlhodobými korektnými vzťahmi so zákazníkmi aj dodavateľmi.

 

2. Názov vašej firmy pôsobí zahranične. Vznikla však na Slovensku v Bratislave a dodnes tu má aj zastúpenie v podobe aktívnej pobočky. Aký je príbeh jej zakladateľov?

História podniku začala v roku 1870 v Bratislave, keď dvaja priatelia – podnikateľ barón Adolf Pittel a Ing. Viktor Brausewetter naštartovali svoju spoluprácu, z ktorej vznikla firma Pittel+Brausewetter.
Mladý Viktor Brausewetter, pôvodne pochádzajúci z východného Pruska, pracoval ako vrchný inžinier pri plánovaní železničných tratí, okrem iného aj pri stavbe Moravsko-sliezskej centrálnej železnice a na trati Šopron – Bratislava – Žilina, ktorá je známa aj ako Považská železnica. Mladý inžinier preukázal značné zručnosti a technické know-how pri výstavbe železníc na území dnešného Slovenska. S ambicióznymi plánmi založil svoju vlastnú technickú kanceláriu vo vtedajšom Prešporku (Bratislave) a ponúkal inžinierske služby.
Barón Adolf Pittel bol skúsený rakúsky stavebný podnikateľ s vlastnou výrobou cementu, ktorý hľadal odbyt pre vo vtedajšej dobe progresívny románsky cement. Mimochodom, práve od tých čias, bol barón Adolf Pittel považovaný za jedného z pionierov podnikania v oblasti cementu a betónu. Spriatelení podnikatelia začali spolupracovať, aby využili možnosti výstavby za využitia betónu v období končiaceho sa 19. storočia.
V priebehu ďalších rokov sa stále čoraz viac firemných aktivít presúvalo do vtedajšej hlavnej metropoly Rakúska – Uhorska, do Viedne, kde bola v roku 1890 oficiálne zapísaná rakúska pobočka.
V 20-tych rokov 20. storočia sa na podklade svetovej hospodárskej krízy a hroziaceho nebezpečenstva globálneho vojnového konfliktu rozhodli majitelia presunúť centrálu spoločnosti pôsobiacej takmer vo všetkých častiach Rakúska – Uhorska do Viedne, kde cítili v neutrálnej krajine väčšiu istotu svojich investícií a aktivít.
V roku 1948 bola československá časť spoločnosti znárodnená a pôsobila pod podnikovým názvom Stavomontáže, pričom pôsobí aj v dnešných dňoch, ale už pod inými majiteľmi, ktorí ju v 90-tych rokoch privatizovali.
Naša spoločnosť sa vrátila na Slovensko v roku 1991 založením Pittel+Brausewetter s.r.o. a pokračovaním v stavebnej činnosti, okrem toho v roku 2015 aj akvizíciou aktívnej stavebnej firmy.

3. Možno niektorí naši čitatelia nepoznajú vaše meno, vašu prácu však určite áno. Postavili ste niekoľko legendárnych budov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou Bratislavy. Aké historické stavby máte v portfóliu?

K najznámejším referenciám patria v Bratislave okrem iného Kostol Svätej Alžbety, známy dnes ako Modrý kostolík, ďalej budova postavená pôvodne pre veliteľstvo námorníctva Rakúsko-Uhorskej armády (dnes Filozofická fakulta Univerzity Komenského), vrátane Moyzesovej siene, známa koncertná sieň Reduta (sídlo Slovenskej filharmónie), výšková budova Manderlák (so svojimi 12-timi poschodiami dlhý čas najvyššia budova v Bratislave), Centrálne trhovisko, Nová radnica, ako aj kryté kúpalisko v Piešťanoch – inak prvé na Slovensku, miestny Kúpeľný dom, Vodná veža a Kolonádny most cez rieku Váh. Boli postavené aj početné stavby pre rozmáhajúci sa priemysel, ako napríklad výrobné haly pre cvernovku Danubius v Bratislave, výrobné kapacity firmy Mautner v Ružomberku a pod. Kto by mal záujem, viac sa môže dozvedieť z publikácie Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

4. Postavili ste tiež niečo, čo bežne nevidíme, výrazne to však zlepšilo život starej Bratislavy. Čo “neviditeľné” firma Pittel+Brausewetter vybudovala pre hlavné mesto?

Zakladatelia Adolf Pittel a Ing. Viktor Brausewetter dokázali včas identifikovať budúci význam betónu v stavebníctve, ako aj význam pre architektúru a hospodárstvo. Boli odskúšané rôzne stavebné postupy, vyvinuté patenty sa zavádzali do praxe. Zo začiatku pôsobil podnik prevažne na Slovensku – v roku 1880 sa obaja podnikatelia prezentovali mimoriadne inovatívne a vybudovali kanalizačnú sieť v Bratislave. Za použitia týchto nových cenných skúseností bola neskôr vybudovaná aj veľká časť viedenskej kanalizačnej siete práve firmou Pittel+Brausewetter.
Ing. Viktor Brausewetter pri stavbe železníc po prvý krát použil oceľou vystužený betón, najmä na spevnenie mostov, tunelov, prislúchajúcich stavebných objektov ako aj čo sa týka železničnej trate samotnej.

Vzhľadom na napätý termín stavby vyššie spomenutého Kostola Sv. Alžbety (Modrý kostolík) bolo po prvý krát v zimnom období aplikované vykurovanie stavby.

Firma je držiteľom väčšieho množstva patentov a unikátnych technických a technologických riešení, hlavne čo sa týka betónu, asfaltu, ostatných stavebných hmôt ale aj stavebných postupov.

Je potrebné vnímať, že tu nehovorím iba o historickom pohľade, ale tieto procesy bežia aj v súčasnosti.

Pri mnohých nových ako aj sanáciách starších stavieb sme často v pozícii odborného konzultanta, aj keď samotné stavebné práce na týchto zákazkach nerealizujeme.

 

5. Pomáhate budovať aj modernú Bratislavu?

Cestné staviteľstvo patrí už viac ako 100 rokov k hlavným obchodným oblastiam podniku a je jednou zo základných kompetencií firmy. Už od zrodu výstavby betónových ciest mal Pittel+Brausewetter vedúce postavenie na trhu a silne ovplyvňoval toto odvetvie – ako dodávateľ, tak ako aj zlepšovateľ. Rovnakú odbornosť dosahuje firma aj v oblasti výstavby asfaltových ciest.

Prostredníctvom vlastných výrobných zariadení ako aj firemného laboratória sa produktové vlastnosti cestného betónu ako aj asfaltov a asfaltobetónových zmesí priebežne ďalej rozvíjali a optimalizovali.

Pomocou patentovaného 6-hodinového betónu je možné vybudovať alebo opravovať vozovky rýchlo, flexibilne a predovšetkým bez výrazných obmedzení premávky.

V spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislava sme sa podieľali na tvorbe a designe technických riešení v oblasti cestných komunikácií, chodníkov, verejných priestranstiev, spevnených plôch.

V spolupráci s odbornou a certifikačnou autoritou sme Hlavnému mestu navrhli materiálovú skladbu aj technologický postup pri sanácii komunikácií. Všetky procesy neustále konzultujeme a navrhujeme ich modifikácie na základe aktuálnych znalostí, najmodernejších stavebných materiálov ako aj pokrokového strojného vybavenia. Máme záujem byť dlhodobým partnerom v tejto oblasti s ohľadom na dlhodobú kvalitu, trvalú udržateľnosť aj so zohľadnením ekologického aspektu našej činnosti za účelom dosiahnutia maximálneho účelu a prospechu pre obyvateľov Bratislavy aj jej návštevníkov.

Naša spoločnosť sa aktívne podieľa na dizajnovaní aj realizácií kvalitných verejných priestranstiev ako sú napríklad námestia, doteraz nevyužívané „kúty“ ulíc, detské ihriská, ihriská a plochy s prvkami na outdoorové cvičenie, plochy doplnené o možnosti konzumácie jedál a nápojov resp o kultúrne vystúpenia street umelcov, na ktorých sa nielen stretáva ale postupne aj aktívne trávi hlavne voľný čas stále väčšie množstvo obyvateľov aj návštevníkov Hlavného mesta SR Bratislava. Jedná sa o vytváranie nových funkčných území a plôch ale aj, a tu máme o to väčšiu radosť aj sanáciu existujúcich s novou, vylepšenou alebo doplnenou užitkovosťou a funkcionalitou. Na všetkých takýchto plochách je pochopiteľne záujem o budovanie zelených plôch nahrádzaním pôvodných, predtým betónových, asfaltových, vydláždených alebo inak nekultivovaných. Nejedná sa len o zatrávnené alebo zazelenené plochy, ale aj o dopĺňanie o drobnejšie ale aj vzrastlé rastliny, produkujúce kyslík a prispievajúce k skvalitňovaniu ovzdušia v meste.

Rovnako rozširujeme zelené plochy aj počet vysadených rastlín a stromov aj v areáli spoločnosti, kde napr. vysadené vzrastlé stromy plnia aktívnu funkciu zachytávania prachových častíc vznikajúcich pri pohybe vozidiel a mechanizmov, aj manipulácii so stavebnými materiálmi. Aktuálne sme vysadili za posledných 5 rokov vyše 60 stromov. Nahrádzaním spevnených plôch za zazelenené alebo zatrávnené prispievame k zadržiavaniu vlhkosti, čím aspoň čiastočne kompenzujeme už niekoľko rokov nízky objem zrážok na území mesta Bratislava.

6. Ochrana prírody, ktorá bola pred 150 rokmi na okraji záujmu sa teraz stala jednou z najdominantnejších tém súčasnosti. Ako na tento vývoj reagujete?

Spoločnosť Pittel+Brausewetter kladie veľký dôraz na ochranu prírody, prevádzkuje na svojom stavebnom dvore v Bratislave na Starej Vajnorskej 1 recykláciu stavebných materiálov, ktorej význam neustále rastie ako celosvetovo, tak aj na Slovensku. Vybúraný betón a asfalt sa tu zhodnocujú sofistikovaným spôsobom, pričom vzniká vysoko kvalitný stavebný materiál, ktorý sa môže opätovne používať v cestnom aj pozemnom staviteľstve.

Pri výrobe asfaltobetónových zmesí, pokiaľ je to akceptované zákazníkom, sa nová zmes vyrába s pridaním určitého podielu asfaltového recyklátu, ktorý vyhovel definovanému postupu pred jeho opätovným použitím. Tým sa šetrí vo veľkej miere životné prostredie, znižuje sa výrazne potreba ťažby stavebných surovín, znižujú sa výrazne emisie z nákladných vozidiel, ktoré ich prepravujú z miesta ťažby na miesto ďalšieho spracovania, keďže sa ďalej nemusí ťažiť nemení sa charakter prírody keď napríklad “nemiznú” celé kopce, nenarúša sa celkový biotop prírodných lokalít tým, že ľudskou činnosťou nie je rušená ani poškodzovaná fauna ani flóra.

Okrem samozrejmej separácie odpadu vznikajúceho pri vlastnej činnosti (BIO, sklo, papier, plasty), ktorá minimalizuje množstvo zmiešaného odpadu, je pre spoločnosť samozrejmosťou používanie dobíjaťeľných batérií, repasovaných tonerov do tlačiarní a multifunkčných zariadení, šetriacich ledkových žiariviek a spínačov s pohybovými snímačmi, ako aj retenčných nádrží slúžiacich na zber dažďovej vody, ktorá sa následne využíva na zavlažovanie zelene areálu – len v roku 2022 sme vysadili 35 ks nových vzrastlých stromov a krovín.

Celá skupina sa v čo najväčšej možnej miere snaží nahrádzať všetku papierovú komunikáciu elektronickou, taktiež s úradmi a inštitúciami v SR sa uskutočňuje takmer výhradne cez elektronickú schránku. V roku 2022 prebehlo vyradenie pre spoločnosť už zastaralej elektroniky, ktorá nevyhovovala jej aktuálnym potrebám. Vzhľadom však k jej funkčnosti bola bezplatne poskytnutá na ďalšie využitie do školských zariadení, čím sa eliminovalo zbytočné navyšovanie elektroodpadu.

Výpočtová technika sa neobmieňa v celku a nevzniká elektronický šrot, ale interne v rámci firmy, sú používané počítače a notebooky upgradeujú výmenou pevného disku, internej pamäte, prípadne procesora, pričom zvyšok počítača alebo notebooku ostáva pôvodná.

V súčasnej dobe taktiež prebieha kontinuálna výmena vozového parku, kedy celá skupina nakupovala plug-in hybridy a v súčasnosti prevažne elektromobily – aktuálne sa zameriavame na osobné automobily. Pri nákladných a úžitkových vozidlách kladieme dôraz na čo najnižšiu produkciu emisií. Čo sa nákladných automobilov a strojového parku týka, v budúcnosti vidíme ako reálnu alternatívu pohonu – vodíkový. Nezanedbateľné financie boli investované do dobíjacích stojanov na pomalé, rýchle, aj ultrarýchle nabíjanie.

Aj vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny ako aj plány na obmedzenie dodávaných množstiev elektrickej energie sa postupne budujú v jednotlivých pobočkách kapacity na výrobu aj ukladanie vyrobenej elektrickej energie, zatiaľ prevažne z fotovoltaiky.

V 1.polroku roku 2023 uvedieme v areáli našej spoločnosti 100kW fotovoltickú elektráreň (FVE). Táto nám umožní čiastočnú samostatnosť v produkcii spotrebovávanej elektrickej energie na úrovni približne 20%. Nespotrebovanú „zelenú“ elektrickú energiu budeme dodávať do siete na využitie pre iných spotrebiteľov. Súčasťou projektu FVE je investícia do výkonnej dobíjacej stanice pre elektromobily, ako aj užitkové vozidlá, vysokozdvižné vozíky alebo stavebné stroje. Väčšina novozakúpených vozidiel od roku 2023 bude plne elektrických. Je to významný prínos aj vzhľadom na fakt, že väčšina našich klientov sa nachádza na území mesta Bratislava, kde budeme s našimi nulovými emisiami určite všade vítaní. Vyššie spomenutý výkon bude iba 1.fázou FVE, postupne budeme kapacitu navyšovať. Privítali by sme v tejto súvislosti zmeny v legislatíve ako aj pravidlách distribučnej spoločnosti pôsobiacej na území západného Slovenska. Zmeny by mali znamenať podporu elektromobility, ochrany životného prostredia, redukcii odpadov, zníženie administratívnej náročnosti pre nové riešenia prispievajúce k ochrane životného prostredia ako aj trvalej udržateľnosti.

7. Prečo ste sa rozhodli recyklovať stavebné materiály? Čo sa bežne deje so starým asfaltom a betónom?

Pri realizácii stavieb aj obnove verejných budov vzniká veľké množstvo odpadu, ktorý sa dá opätovne využiť alebo recyklovať.

Naša materská firma vo Viedni patrí k priekopníkom a popredným lídrom v recyklácii a opätovnom používaní druhotných surovín – stavebných materiálov – v Rakúsku.

Zodpovednosť za udržateľnosť kvality života, zachovanie prírodných zdrojov a ochrana životného prostredia patrí aj k našim prioritám. Okrem toho kvalitný systém triedenia, účinná a efektívna recyklácia surových materiálov prináša našej firme aj pozitívne hospodárske výsledky.

V minulosti bežne končili vybúrané stavebné materiály ako zmes stavebnej sute na skládkach odpadu. Dnes sa vo veľkom opätovne používajú materiály samotné, ako aj vedľajšie produkty vznikajúce pri triedení, recyklácii.

 

8. Recyklácia stavebných materiálov má hneď niekoľko výhod. Predstavíte nám ich?

Recyklácia stavebného odpadu je pre firmu oveľa lacnejšia ako uloženie odpadu na skládke.
Recyklácia odpadu pri správnom dodržiavaní technologických postupov a enviromentálnych zásad redukuje negatívne vplyvy na životné prostredie pri ťažbe prírodnej suroviny.

V roku 2022 sme zaznamenali zvýšený záujem o recykláciu stavebných materiálov, ako aj o ich opätovné použitie zo strany súkromných subjektov ale aj samosprávy.

Recyklovaný materiál od nás nachádza k životnému prostrediu ohľaduplné využitie napríklad pri realizácii dočasných komunikácií, v rekreačných a záhradkárskych oblastiach kde „osadníci“ nedokážu spoločne vyzbierať dostatočné prostriedky na drahé technické riešenie pričom recyklát im viacmenej zabezpečí plnú funkcionalitu a úžitok. V oblasti samospráv nachádza uplatnenie v podobných oblastiach ako sme uviedli, ale aj napr. v prípade dlhodobo majetkovo nevysporiadaných pozemkoch kde zablatené komunikácie nie sú ďalej udržateľné ani prevádzkovateľné. Pri riešeniach z recyklovaných materiálov zaznamenávajú starostovia a predstavitelia lokálnych samospráv veľmi dobrý ohlas u občanov, keďže im skvalitňujú potrebnú infraštruktúru ruka v ruke so šetrením drahocenných prírodných zdrojov, opätovným použitím už predtým na skládku „odsúdených“ vzácnych stavebných materiálov. Týmto sa šetria nielen materiály, ale aj obrovské množstvá energie a emisií, keďže recyklované materiály sú používané v rovnakom širšom území, v rámci ktorého sa „narodili“.

Toto sú možnosti bonusových riešení v prospech životného prostredia. Stálen častejšie sa stretávame v rámci verejných ale aj súkromných tendrov, že obstarávatelia priamo vyžadujú vyššie opísané vnímanie a riešenia napr. predpokladom vlastnenia certifikátu EMAS, ktorý je nevyhnutnou podmienkou úspešného kvalifikovania sa v obchodnej súťaži.

9. Bolo náročné na Slovensku rozbehnúť takúto recykláciu? Zaujímajú sa o ňu vaši klienti?

Áno, bolo treba získať povolenia od príslušných úradov. Napríklad strojné zariadenia ktoré bežne používame na drvenie a triedenie vybúraných materiálov vo Viedni nemôžu byť v Bratislave bez certifikácie vôbec nasadené. Naši klienti prvotne stále uprednostňujú materiály z prírodných zdrojov.

10. Využívate recyklované stavebné materiály pri každom projekte?

Nie vždy, a nie vždy je to aj možné. Pred pár rokmi ako aj stále existujú u mnohých našich klientov historické predsudky, voči recyklácii alebo už raz použitým materiálom. Klienti na ne nahliadajú ako na odpad alebo menejcenný alebo závadový materiál. My ho však vnímame nie takto, ale ako veľkú hodnotu, navyše šetriacu naše spoločné životné prostredie. Väčšinu našich klientov dokážeme však po deklarovaní kvality recyklátov presvedčiť, aby ich bolo možné použiť pri výstavbe. Predpísané kvalitatívne kritériá pre hotový produkt vieme pri našom systéme kontroly dodržať.

11. Je vidieť, že vám je téma ochrany životného prostredia nie je cudzia. Aj preto ste sa stali naším partnerom a pomáhate tak environmentálne vzdelávať dospelých aj deti po celom Slovensku. Čím vás oslovil náš festival?

Dlhodobo sledujeme aktivity spojené s festivalom Ekotopfilm. Preto sme sa druhý krát rozhodli byť jeho súčasťou. Festival je designovaný aj prebieha vysoko profesionánym spôsobom. To je základná podmienka spojenia našej firmy s podujatím tohto druhu.

Festival má rovnako ako naša spoločnosť dlhoročnú tradíciu, udržiava si dlhodobo veľmi vysokú úroveň a kvalitu.

Prebieha v spojení s centrálnymi štátnymi inštitúciami ako sú príslušné ministerstvá, resp organizácie ako Envirofond a pod, čo nám dáva záruku dôveryhodnosti.

Festival oslovuje všetky vekové kategórie naprieč celou Slovenskou republikou, ale zachytili sme jeho pozitívnu odozvu aj v mnohých štátoch v zahraničí, dokonca aj geograficky veľmi vzdialených krajinách, kde zarezonovali na ňom komunikované témy a riešenia.

Z pohľadu budúcnosti nás zaujalo, že sú aktívne oslovení a pracuje sa so žiakmi a študentami základných, stredných aj vysokých škôl. Je veľmi potrebné, a svojim spôsobom nevyhnutné dávať tento vklad a investovať do budúcich generácií, aby sme im vedeli zachovať Zem v tejto podobe, a aby o tom nemuseli čítať iba v starých knihách alebo sa chodiť pozerať na nejaké jej torzá do múzeí.

Sme radi, že môžeme byť 3.krát partnerom festivalu Ekotopfilm, a to navyše v jeho krásnom jubilejnom 50.ročníku, k čomu mu zároveň gratulujeme!

Pri oslovení ohľadne partnerstva sme ani na chvíľu nezaváhali a je to pre nás veľká česť.

Naša spoločnosť oslavuje v roku 2023 už 153.výročie jej založenia a neustáleho fungovania a minimálne takéto želanie z celého srdca želáme aj festivalu Ekotopfilm.

Zástupcovia našej spoločnosti sa aj v minulom roku osobne zúčastnili na viacerých podujatiach festivalu nielen v Bratislave, ale napr. aj v Banskej Bystrici, pričom sme zaznamenali vysoký a aktívny záujem všetkých zúčastnených, vrátane vrcholových predstaviteľov slovenskej vlády, ministerstiev a ich pridružených organizácií ako napr. Envirofond, predstaviteľov samosprávnych krajov aj lokálnych komunálnych autorít. Zaujala nás vysoká profesionalita prípravy aj priebehu festivalu, pričom aj medzinárodnom meradle patril k absolútnej svetovej špičke.

Originálny spôsob interaktívnej komunikácie s účastníkmi festivalu z nás zhodil akékoľvek prípadné obavy z nudného priebehu, aký je obvyklý pri väčšine takýchto podujatí. V rámci krátkych hraných filmov bola predstavená kvalita viacerých medzinárodných filmových tvorcov snáď zo všetkých svetadielov, reflektujúca špecifické lokálne enviromentálne témy.

Neviem posúdiť, či je to len vplyvom Vášho festivalu, ale zaznamenali sme v poslednom období veľmi zaujímavý jav. Prevažne v priebehu obdobia od roku 1991 až donedávna sa vozilo na územie Slovenska veľké množstvo odpadov, medzi ktorým bol veľký podiel recyklovateľných materiálov. Zrejme aj vývojom recyklačných technológií mizne v posledných 3 rokov veľké množstvo prevažne „čiernych“ skládok opäť smerom do západnej Európy, kde sa radikálne zmenil slovník a skládky sa tam aktuálne nazývajú ako zdroje drahocenných a často iným nenahraditeľných surovín. Táto skúsenosť ukazuje, že nie vždy zaberajú iba sankcie a pokuty, ale výrazne môže aj pozitívny príklad spojený s podnikateľským nápadom za súčasného pozitívneho vplyvu na životné prostredie.

Prostredníctvom odkazu festivalu a oslovenia širokého publika sa snažíme samozrejme podporiť aktuálne ale aj ako investíciu do spoločnej budúcnosti aj našu podnikateľskú činnosť a sprostredkovať nielen potenciálnym klientom najnovšie pohľady na trvalú udržateľnosť, sofistikované prístupy k využiteľnosti zdrojov ale aj pozitívny príklad vdýchnutia nového života materiálov v minulosti končiacich na skládkach odpadov.

Už teraz sa tešíme na ďalší ročník v roku 2024!

 

Ďakujeme za váš čas a podporu, veľmi sa tešíme z našej spolupráce!